Nakoľko je 21.2. Medzinárodný deň turistických sprievodcov, rozhodli sme sa vyspovedať tri z našich najlepších sprievodkýň. Ani sme netušili, že nám môžu mihnutím oka odovzdať v rozhovore toľko inšpirácie. Dozviete sa, čo milujú na svojej práci, aj to, čo si myslia o svojich klientoch. Ide o tri dámy s obrovským rozhľadom a vášňou k cestovaniu, ktoré vo svojej profesií patria medzi legendy a ak ste s nimi niekde boli, môžete to aj sami potvrdiť.
Ak je niekto, kto naplno prepadol vášni k cestovaniu, tak sú to naše skvelé pani sprievodkyne.
Pani Libuša Trtilková sa sprievodcovskej činnosti venuje už 26 rokov. Pre Turancar sprevádza predovšetkým Francúzsko a Benelux. Miluje sprevádzanie a prezradila nám aj to, v čom sa jej práca líši od čias, kedy s ňou začínala.
Ako ste sa k sprevádzaniu dostali?
Od detských čias som rada cestovala a túto prácu som si vlastne vysnívala. Aj keď po skončení štúdia som robila úplne v inom odbore, hneď ako sa naskytla príležitosť, tak som sa rozhodla, že to vyskúšam. No a vyšlo to! Nikdy som svoje rozhodnutie neoľutovala.
Spomínate si na Vaše prvé sprevádzanie?
Veľmi dobre si na to spomínam. S mojou prvou skupinou som išla do Paríža. Bolo to v roku 1993 a môžem povedať, že by nebolo normálne, keby som nemala trému. Ale zájazd dopadol dobre, ľudia boli spokojní a Parížom nadšení. Je pravda, že v tých rokoch boli klienti ešte plní nadšenia, lebo v tomto konkrétnom zájazde ešte nikto z klientov vlastne na „západe“ nebol a možno bola práca v porovnaní s dneškom menej náročná z hľadiska uspokojenia klienta.
Champs-Élyséés. - Kedysi bola návšteva Paríža považovaná za veľkú exotiku.
Čo máte na Vašej práci sprievodkyne najradšej?
Ťažko odpovedať stručne, ale možno práve to, keď vidím záujem ľudí o poznanie. Som presvedčená, že ľudia, čo cestujú, sú lepší vo svojej vlastnej práci a hlavne získajú úplne iný pohľad na hodnoty života. Takže najradšej mám nadšenie z poznávania.
Na ktoré miesto najradšej beriete nových návštevníkov?
V ostatných rokoch je to asi Rumunsko, krajina, na ktorú sa u nás stále pozerá akosi „ zvrchu“. Rada presviedčam klientov, že to je veľký omyl.
Kľukatá cesta vedie pomedzi transylvánske hory v Rumunsku.
V akej krajine by ste si vedeli predstaviť svoj vysnívaný život a prečo?
Jedine na Slovensku, tu som doma. Teraz nie je problém ísť do sveta či už za prácou, alebo len tak poznávať, ale vždy je pre mňa dôležité prísť niekde, kde si môžem povedať, že som tu doma. Ale keby nebola iná možnosť, len ísť žiť niekam inam, tak moje milované Holandsko, alebo Slovinsko by sa mi tiež páčilo.
Čomu sa radi venujete vo voľnom čase, pri čom sa dokážete úplne zrelaxovať?
Paradoxne zasa cestovaniu. Každý rok chodíme s manželom a s priateľmi, ale súkromne - teda bez klientov - zasa len poznávať.
Ako to robíte, že ste taká skvelá sprievodkyňa a naši klienti si Vás po návrate zo zájazdu nevedia vynachváliť?
Robím prácu ktorú milujem. A nie je pre mňa lepšia odmena, ako keď mi zavolajú klienti, či idem sprevádzať ten alebo ten zájazd, že by radi išli so mnou. Vtedy viem, že skončiť raz bude ťažké.
Akí sú klienti CK Turancar?
Klienti, ktorí idú na poznávací zájazd sú výborní, lebo vedia do čoho idú, že ich budú bolieť nohy a prídu z dovolenky vlastne unavení, ale všetko to, čo videli a spoznali, im tú trochu únavy vynahradí.
Pani Marta Dolinská sa venuje sprevádzaniu už 25 rokov. Najprv to brala ako hobby, no neskôr sa z koníčka stala práca, ktorú by už nevymenila za žiadnu inú. Klienti CK Turancar ju môžu zažiť predovšetkým na poznávacích zájazdoch v Taliansku, Španielsku a Portugalsku.
Demonštrácia remesiel v toskánskom meste Volterra (vľavo) a na Sicílii s klientmi ( vpravo).
Ako ste sa k práci sprievodkyne dostali?
Tak trochu sa mi táto práca páčila už na strednej škole, ako vedúcej v pionierskom tábore. No všetko sa začalo „naostro“ v mojich 20 rokoch, keď som sa rozhodla ísť na brigádu do kempového tábora v Taliansku na Sardínii. V tom čase cestovná kancelária nutne potrebovala sprievodcu. Rozhodlo sa, že pôjdem ja. To som však netušila, že ma zmena „zasiahne“ nielen v pracovnej pozícii, ale aj v mieste sprevádzania. Nebola to nakoniec Sardínia ale Sicília a cestou tam som si rovno vyskúšala moje prvé sprevádzanie a to v samom srdci Talianska - Ríme. A tu sa to podľa mňa všetko zmenilo. Sediac prvýkrát na Fóre Romane som cítila, že niečo v mojom živote sa začína meniť. A aj sa tak stalo. Krátko po návrate z pracovného pobytu som sa rozhodla pre prácu sprievodcu. Takže dnes môžem povedať len veľké ďakujem osudu, ktorý to tak zariadil.
Spomínate si na Vaše prvé sprevádzanie?
Na to sa nedá zabudnúť. Bol to Rím, ktorý je pre mňa jednoznačne najkrajším mestom. Ja k svojmu životu potrebujem staré antické pamiatky, pohanské stavby, nejaký ten kostol a okamžite som vo svojom živle. Rokmi si stále viac a viac uvedomujem, že cestovanie neuveriteľným spôsobom rozširuje naše obzory. Spoznávanie a objavovanie nových krajín nie je len o tom, že si niečo naštudujem, či prečítam o danej krajine, ale v prvom rade aj o autentických zážitkoch v danej destinácii. Môžete dané miesto navštíviť milión krát, ale každý raz to bude iné, vždy tam nájdete niečo nové, čo ste si možno prvýkrát nevšimli...
Čo máte na Vašej práci sprievodkyne najradšej?
Asi všetko. Ale najviac sa teším, ak sa mi podarí na novom mieste objaviť niečo nové. Vtedy sa neviem dočkať momentu, až tieto poznatky budem môcť odovzdať klientom. Je úžasné sledovať ich reakcie. Mimika tváre prezradí všetko. A to je aj pre mňa potešenie a istým spôsobom odmena, že som odovzdala o kúsok poznania viac...
Na ktoré miesta najradšej beriete nových návštevníkov?
Pre mňa jednoznačne 3 milované destinácie: Taliansko, Španielsko, Portugalsko... ale v konečnom dôsledku každá krajina má svoje čaro. Asi top miestami na svete sú pre mňa: Rím pre svoje antické stavby, Porto hrá nekonečnými farbami, ktoré mu dávajú neopakovateľnú atmosféru, Rio de Janeiro má podľa mňa asi najkrajšiu panorámu na svete. A pokiaľ sú to prírodné krásy, tak sú to jednoznačne vodopády.
Aké situácie sa Vám navždy vryli do pamäte? Niečo úsmevné, alebo veľmi prekvapivé, veď Vaša práca je taká rozmanitá.
Príbehov je hádam aj na celú knihu. Ale asi najviac spomínam pri každej návšteve Ríma na jedného pána, ktorý povedal, že Forum Romanum je len ,,kopa starých kameňov, že čo mu tam chcem ukázať.“ A viete koľkokrát už bol so mnou v Ríme? 5 - krát a jeho syn je na najlepšej ceste sa stať skvelým sprievodcom.
Na zájazde s CK Turancar v prístavnom meste Santander v Španielsku a pred Bazilikou sv. Jána v Lateráne, v Ríme.
V akej krajine by ste si vedeli predstaviť svoj vysnívaný život a prečo?
Všade dobre, doma je však najlepšie. Mala som možnosť skúsiť si život aj na inom mieste ale naše krásne Slovensko je nenahraditeľné. Naše malebné Myjavské kopanice, nenahradí nič na svete.
Čomu sa radi venujete vo voľnom čase, pri čom sa dokážete úplne vypnúť od práce a zrelaxovať?
No predsa cestovaniu. Vziať ruksak, zbaliť to najnutnejšie a hurá za nový poznaním...
Ako to robíte, že ste taká skvelá sprievodkyňa a naši klienti si Vás po návrate zo zájazdu nevedia vynachváliť?
Neviem, možno vzájomné sympatie... Každopádne som veľmi rada, keď sú klienti na konci zájazdu spokojní. A ešte viac ma poteší, keď sa stretneme znova na zájazde, či v inom kúte sveta a oni sa prihovoria: „Jej, s Vami sme boli na zájazde, páčilo sa nám a dodnes spomíname.“ Pozitívne spätné väzby CK a ich klientov sú pre mňa stimulom naplno pokračovať v sprievodcovskej činnosti, vzdelávať sa, osobnostne rozvíjať v zmysle slov Marca Tullia Cicera: „Nesnaž sa prevyšovať ostatných, ale sám seba.“
Marta Dolinská na zájazde s CK Turancar v Lisabone.
Pani Jarka Molnárová sprevádza klientov v zahraničí už 23 rokov a svoju prácu vníma ako svoje životné poslanie. Prezradila nám, ako sa žije v Taliansku a ako si poradila so sprevádzaním v meste, v ktorom nikdy predtým nebola.
Jarka Molárová na degustácií vína v Toskánsku.
Ako ste sa k práci sprievodkyne dostali?
Ešte na vysokej škole, keď som mala v máji skúšky hotové, vždy som vymýšľala, čo s načatými prázdninami. Dostal sa ku mne raz inzerát jednej cestovnej kancelárie, v ktorom hľadali tranzitných sprievodcov na odvoz turistov k moru. Tak som išla, spravila si kurz a začala som. Najskôr som sa ozaj cez prázdniny iba vozila v autobuse a robila som tranzitného sprievodcu. Neskôr som robila delegátku v Chorvátsku, Grécku, Francúzsku a neskôr v Taliansku. Nakoniec som sa našla v poznávacích zájazdoch.
Spomínate si na Vaše prvé sprevádzanie?
Priznám sa, že ani veľmi nie. Jedno však čo si pamätám je, že som mala veľkú trému chytiť mikrofón a hovoriť. Spomínam si aj na jedno z prvých sprevádzaní na “poznávačke“. Išla som sprevádzať Veronu, v ktorej som nikdy nebola. Mala som ju teoreticky podľa mapy naštudovanú, ale keď prídete na miesto, tak zrazu neviete do ktorej z tých uličiek vojsť. Veľmi som sa toho vtedy bála a zároveň som cítila veľkú zodpovednosť. Priviedla som ľudí k amfiteátru, ktorý bolo vidieť zďaleka, dala som im 30 minút rozchod, aby si ho prezreli a ja som si behom obehla celú trasu mesta a potom som išla naisto. Začiatky neboli ľahké, ale práve tie ma posunuli tam, kde som dnes.
Čo máte na Vašej práci najradšej?
Najradšej mám asi to, že ani jedna skupina nie je rovnaká, každý zájazd je iný a vždy na rovnakých miestach stretávam nových zaujímavých ľudí. Vždy sa snažím ľuďom odovzdať nielen fakty, históriu, pikošky, ale aj môj pohľad na Taliansko, moje skúsenosti zo života v tejto krajine a snažím sa, aby ľudia mali zo svojej dovolenky ozaj zážitok. Baví ma komunikovať s ľuďmi, odovzdávať im kus seba a keď vidím, že to všetko padá na „úrodnú pôdu“ a ľudia mi energiu vracajú späť, tak viem, že moja práca má zmysel. Bolo aj veľa dôvodov, kvôli ktorým by som mohla skončiť – rodina, dieťa....neurobila som to. Sprevádzala som aj tehotná. Je to silnejšie ako ja. Cestu mám pod kožou, v krvi a zbaliť kufor je pre mňa len otázka pár minút. Asi je táto práca môj osud a má to tak byť.
Nikto iný Vám neporozrpáva o živote v Taliansku lepšie, ako naše sprievodkyne, ktoré tu prežili kus života.
Na ktoré miesta najradšej beriete nových návštevníkov?
Tých miest je veľa. Keďže sa špecializujem len na Taliansko, tak tam je stále čo obdivovať a nestačí jeden ľudský život, aby sme spoznali Rím...nieto ešte Taliansko. Veľmi rada chodím s ľuďmi na taliansky vidiek, do malých mestečiek, navštevujem rodiny, ktoré niečo vyrábajú, dávajú nám ochutnať a tak spoznávame ten pravý taliansky život. Chodíme k mojim známym do olivárne, kde ľuďom vysvetlíme proces spracovania olív, potom im urobíme bohatú ochutnávku a nakoniec sa spolu poriadne pri vínku zabavíme a vtiahneme ich do rodinných zákutí. To sú pre ľudí tie najkrajšie zážitky z dovoleniek.
A čo život v Taliansku, ako Vás prijali medzi seba?
Život v Taliansku je iný ako na Slovensku. Taliani majú úplne inú mentalitu, pohodovú. Nikam sa neponáhľajú, na všetko majú čas a 50% ich života sa točí okolo jedla, 30% okolo detí a potom je všetko ostatné. Buď sa im človek prispôsobí alebo tam neprežije. Sú veci, ktoré pri našej mentalite sú neprijateľné a zase tie, ktoré sa vryjú pod kožu veľmi ľahko. Ale táto téma je veľmi obsiahla a ja si ju nechám v zálohe na spoločné potulky po Taliansku, kde preberieme nielen mentalitu, ale aj taliansku kuchyňu, povahu a aj talianske svokry/jednu mám aj ja/.
Čomu sa radi venujete vo voľnom čase, pri čom sa dokážete úplne vypnúť od práce a zrelaxovať?
S relaxom pri mojej aktivite mám problém, ale asi na dovolenke s rodinou, v zime, keď sa naháňame na lyžiach po kopcoch so synom alebo pri dobrej knihe.
Jarka Molnárová v Taliansku, jej druhom domove.
Ako to robíte, že ste taká skvelá sprievodkyňa a naši klienti si Vás po návrate zo zájazdu nevedia vynachváliť?
To, či som dobrá sprievodkyňa neviem, to musia povedať klienti. Ja viem len jedno, že svoju prácu beriem ako formu poslania, robím ju so srdcom a láskou a snažím sa vždy pozrieť na očakávania klientov ich očami.
Akí sú klienti CK Turancar?
Robím s Turancarom už 17 rokov...to je kus života a s mnohými sa stretávam opätovne už niekoľkokrát. V mnohých prípadoch sa z klientov stali priatelia... Čo viac dodať, tie roky, vernosť a klienti hovoria za všetko!
Aj my ĎAKUJEME krásne za rozhovor!
